Prekvapilo ma, ako rýchlo som sa akli­ma­ti­zo­va­la

“Nepovedala by som, že Work and Travel je vhodný len pre určitý typ ľudí, myslím si, že každý si v ňom nájde niečo pre seba. Dobrodruh, ktorý chce objavovať nové miesta alebo človek, ktorý má rád jazyky a chcel by sa zlepšiť v angličtine, človek, ktorý vycestuje sám a chce spoznať nových ľudí alebo si na vlastnej koži vyskúšať ako vyzerá ten pravý American Dream,” hovorí Alžbeta, ktorá mala možnosť vyskúšať si život na západnom aj na východnom pobreží a stretla tam podľa svojich slov naozaj rôznorodých ľudí, pričom každý prišiel pre niečo iné. “Preto by som rozhodne odporúčala každému, kto sa o tento program zaujíma, aby ho vyskúšal – veď ako sa hovorí, kto nevyskúša, nevie.”
Alžbeta Srogoňová zo Žiliny
Študentka prekladateľstva a tlmočníctva na Univerzite Komenského v Bratislave

Aký najsilnejší zážitok máš v spomienkach?

Silných zážitkov bolo naozaj mnoho, preto som rada, že mám vo zvyku so sebou nosiť cestovný zápisník, kam si zapisujem všetky príhody a rada v ňom teraz listujem a často sa pobavím nad zážitkami, na ktoré som medzičasom už zabudla. Medzi tie, na ktoré ale naozaj nikdy nezabudnem je moment, keď po troch pracovných mesiacoch pristálo naše lietadlo na Havaji a v letiskovej hale mi došlo, že sa mi naozaj podarilo sa tam dostať. A rada tiež spomínam na kempovanie na severnej strane Oahu, kde nebola elektrina a medzi palmami pobehovali kohúty. Alebo keď sme s kamarátmi celé leto stopovali na ostrove, kde sme pracovali (San Juan vo Washington State) a viezli sme sa na korbe nákladiaka alebo s pani, ktorá nás chcela presvedčiť aby sme sa stali členmi miestnej kresťanskej kapely.

Je niečo neočakávané, čo ti program priniesol?

Prvý rok som cestovala sama a dosť som sa obávala, ako to zvládnem, očakávala som, že si budem musieť zvykať na život za oceánom, ale prekvapilo ma, ako rýchlo som sa aklimatizovala a našla kopec skvelých ľudí s rovnakými záujmami. Na Work and Travel je super to, že spája ľudí s podobným myslením, a preto je celkom jednoduché nájsť si aj dlhoročné priateľstvá. Rovnako som nečakala, že Američania budú až takí priateľskí. Vedela som, že sú známi svojou otvorenosťou, ale v skutočnosti ma to celkom šokovalo, nebola som zo Slovenska zvyknutá, že mi cudzí ľudia pochvália oblečenie, len tak sa prihovoria na ulici alebo ponúknu odvoz, keď idem okolo s plnými taškami. Tiež som sa naučila lepšie zvládať stresové situácie a prácu s ľuďmi, čo považujem za veľké plus. A naučila som sa rozoznávať asi 15 rôznych prízvukov v angličtine. 😊

 

Urobila by si niečo inak, ak by si mala znova vycestovať?

Nad touto otázkou som sa musela teda poriadne zamyslieť. Nemyslím si, že by som niečo urobila inak. Obe letá v USA boli úplne iné, plné veľmi odlišných zážitkov a neľutujem, že som sa na to odhodlala. Možno by som sa prvý rok menej stresovala kvôli odchodu, všetko prebehlo rýchlo, hladko, dokonca som sa ani nikde nestratila, čo považujem samo o sebe za výhru. Určite je dobré dopredu si zistiť informácie o mieste, kde budete pracovať, pozrieť si okolie, aké tam býva počasie, aké sú v okolí pamiatky, čo vidieť. Po príchode je to potom jednoduchšie.

Pripravila by si si na cestu niečo iné?

Určite by som si priniesla menej vecí zo Slovenska a radšej si zobrala len jeden poloprázdny kufor, lebo pri odchode bol celkom problém pobaliť tú kopu oblečenia a darčekov, ktorú som za tri mesiace nahromadila v izbe. Tiež by som doniesla viac malých darčekov pre amerických kolegov a kamarátov, lebo tá ich radosť z Horaliek a Tatratea bola neopísateľná. 😊

Nejaké cestovateľské tipy alebo praktické rady na cestu?

Čím menej, tým lepšie – to by som použila ako zlaté pravidlo balenia do zahraničia. V USA sa dá kúpiť naozaj všetko, takže chýbať ti nič nebude. Čo sa týka užitočných vecí, pri cestovaní mi nikdy nechýba power banka a dve peňaženky – v jednej mám bežné veci, v tej druhej, ktorú vyťahujem pri platení, nosím menší obnos peňazí. Keď cestujem sama alebo v menšej skupine, väčšinou sa ubytujem v hosteloch. Sú to skvelé miesta, kde je veľká koncentrácia mladých ľudí a vždy je tam čo robiť. Väčšinou ponúkajú veľa aktivít zadarmo a každý večer iný program ako tematické party, kurzy varenia, tanečné workshopy. Na bývanie v hosteloch som naučila už veľa známych, ktorí ich predtým odmietali. Som veľký fanúšik konceptu free walking tour, čo sú vlastne prehliadky mesta v skupinách, ktoré sprevádzajú ľudia priamo z daného miesta a vždy sa tam dozviem kopec zaujímavých vecí. Jedna z najlepších prehliadok bola v San Franciscu, kde sme počas troch hodín navštívili skryté rooftop parky na dvoch mrakodrapoch, videli sme, ako sa vyrábajú tradičné čínske koláčiky šťastia a zobrali nás aj do podzemia banky, kde mali obrovský trezor. Človek sa tak dozvie zaujímavosti, o ktorých by inak nemal ani poňatia.